Charakteristiky vývoja dieťaťa

Vývoj hrubej a jemnej motoriky so sebou úzkou súvisia, prebiehajú paralelne, a to smerom od hlavy k nohám. To znamená najprv sa učí dieťa kontrolovať hlavičku, potom nastupuje koordinácia a cielené pohyby horných končatín, kontrola chrbtice/trupu, a nakoniec sa vyvíja koordinácia dolných končatín. Novorodenecký vek sa vyznačuje nezrelosťou centrálneho nervového systému a motorika je prejavom reflexov, akým je napr. úchopový reflex, sací reflex, polohové reflexy atď.  Postupným dozrievaním mozgu vrodené reflexy vymiznú a pohybové prejavy dieťaťa odzrkadľujú stupeň vývoja hrubej a jemnej motoriky.

Míľniky hrubej motoriky 

Ako prvý dôležitý moment vývoja pozorujeme schopnosť udržať si hlavičku v rovine trupu v polohe na bruchu v 2.-4. mesiaci. Neskôr v 3.-6. mesiaci sa vyvíja schopnosť otočiť sa z brucha na chrbát a naopak, dieťa dokáže zdvihnúť hrudník a v polohe na bruchu sa oprieť o horné končatiny, pritom držanie hlavičky je už stabilné. Tento okamih je predpokladom aby sa dieťa mohlo začať plaziť. V 5.-8. mesiaci dieťa už dokáže bez pomoci sedieť a štvornožkovať. V 9.-12. mesiaci sa vyťahuje do stoja napr. pri nábytku alebo za ruky a začne krokovať bočnými krokmi.  V 11.-16. mesiaci je spravidla možný už aj samostatný postoj a chôdza, a vo veku 14-24 mesiacov dokáže chodiť hore po schodoch. Chôdza zo schodov je na koordináciu náročnejšia a je spravidla možná samostatne až vo veku okolo 3 rokov. V tomto veku by dieťa malo taktiež vedieť stáť na jednej nohe niekoľko sekúnd. Chôdza je zo začiatku so širokou bázou, s mierne ohnutými kolennými a bedrovými kĺbmi, po postupnom zlepšení motorických funkcií a koordinácie pohybov sa šírka kroku zmenšuje, chôdza sa stáva istejšou, pripájajú sa harmonické pohyby horných končatín a rýchlosť chôdze sa zvyšuje zväčšovaním dĺžky a frekvencie krokov. 

Míľniky jemnej motoriky

Predpokladom vývoja jemnej motoriky je určitý stupeň dosiahnutého vývoja hrubej motoriky – t.j. koordinácia veľkých svalových skupín. Dieťa vo veku 3-4 mesiacov dokáže symetricky udržať horné končatiny pred telom v polohe na chrbte, cielené pohyby rukou a prstami ešte nie sú prítomné. 

V 6. mesiaci začína dieťa cielene sa dotýkať predmetov celou dlaňou a chytať predmety, pričom predmety mu ešte z ruky padajú. V 9. mesiaci dokáže chytať predmety aj medzi prsty a palec, predmety aj dlhšie udržať v ruke, cielene priviesť ruku k ústam - napr. jesť keksíky - a prechytiť predmety z jednej do druhej. V 12 mesiacoch sa zlepšuje koordinácia oboch rúk, dieťa je schopné napr. tlieskať a udržať si pohár pri pití oboma rukami. V 18 mesiacoch stavia vežičky z viacerých predmetov, vie si ukázať na nos, ústa, a začne jesť lyžicou. V predškolskom veku sa učí obliecť a vyzliecť kusy oblečenia, naučí sa jesť príborom, používať nožnice, atď.

Všeobecne platí že vývoj psychomotorických funkcií vykazuje veľké interindividuálne rozdiely, z tohto dôvodu je ťažké stanoviť všeobecné platné štandardy. Napriek tomu musíme vedieť posúdiť či sa v konkrétnom prípade jedná o k veku primeraný nález alebo dieťa v určitej miere vo vývoji zaostáva. Pri vyšetrení sa zohľadňujú celkové motorické a kognitívne schopnosti dieťaťa, pozorujú sa spontánne pohyby a reakcie, ako aj riešenie jednoduchých úloh formou hry najmä u väčších detí.