Je to nedostatočná zrelosť bedrového kĺbu s poruchou kostnej formácie kĺbovej jamky, v ťažších prípadoch nezrelosti hrozí decentrácia až luxácia kĺbu. Dysplázia bedrového kĺbu sa v strednej Európe vyskytuje u 2-4 % novorodencov, pričom dievčatá bývajú častejšie postihnuté ako chlapci. Príčiny môžu byť rôznorodé, napr. genetické, hormonálne, mechanické atď. Často sa vyskytuje u novorodencov v rámci systémového alebo syndromálneho ochorenia. Od čias zavedenia štandardizovaného ultrazvukového screeningu podľa Grafa sa výrazne zlepšili diagnostické a terapeutické možnosti tejto choroby, a podarilo sa výrazne znížiť riziko neskorých následkov. Diagnóza sa stanovuje ortopedickým vyšetrením a ultrazvukovou metódou, ktorá by sa mala vykonať do štvrtého týždňa života novorodenca (Odborné uznesenie MZ SR). Podľa ultrazvukového nálezu sa určí ďalší postup - pri plne vyvinutom kĺbe žiadna liečba nie je potrebná, pri rôznych typoch nedostatočnej zrelosti, decentrácie až luxácie sú k dispozícii rôzne konzervatívne a chirurgické metódy od použitia rôznych dláh a remeňov, cez sadrovanie až po operačnú korekciu kĺbu. Cieľom liečby je vytvorenie vhodných podmienok na dozrievanie kĺbovej jamky a zlepšenie postavenia kĺbových partnerov s výsledkom stabilného postavenia kĺbu. U inak zdravých novorodencov za predpokladu včasnej diagnostiky a liečby je prognóza veľmi dobrá.
Je to lokálna porucha tvorby kosti na základe aseptickej nekrózy („odumierania“ kosti) v oblasti hlavy stehnovej kosti (kĺbová hlava bedrového kĺbu). Za príčinu ochorenia sa považujú lokálne poruchy cievneho zásobenia a krvného prietoku kosti, hormonálne príčiny ako aj genetické faktory. Chlapci sú asi 4x častejšie postihnutí ako dievčatá. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje vo veku od 4 do 8 rokov a prezentuje sa bolesťami bedra resp. kolena, krívaním a odmietaním zaťažovania postihnutej dolnej končatiny. Štandardnou diagnostickou metódou je röntgenové vyšetrenie, ktoré sa dopĺňa magnetickou rezonanciou. Ochorenie prebieha v 4 štádiách: kondenzácia/edém kosti a relatívne zahusťovanie kostnej štruktúry, fragmentácia/odbúravanie nekrózou postihnutých kostných areálov, reparácia/fáza kostného hojenia a konečné štádium/po ukončení kostného hojenia, kedy už zmeny tvaru kosti neprebiehajú. Tieto štádia prebiehajú štandardne a bez ohľadu na aplikovanú liečbu. Cieľom liečby je pozitívne ovplyvniť priebeh týchto štádií, zachovať dobrú pohyblivosť v bedrovom kĺbe a zlepšiť postavenie kĺbových partnerov aby sa vytvorili vhodné podmienky na regeneráciu kosti v štádiu kostného hojenia. Konzervatívna liečba zahŕňa predovšetkým intenzívnu fyzioterapiu a v niektorých prípadoch použitie polohovacích ortéz. V rámci ťažšieho nálezu sa indikuje chirurgická liečba - operácie na mäkkých častiach alebo aj na kostiach.
Webové stránky vytvorili Web Management