Chrbtica predstavuje najdôležitejšiu nosnú časť skeletu, je osový orgán nášho tela a zabezpečuje vzpriamený postoj ľudského tela, ktorý je jedinečný v prírode. Počas evolúcie sa na vzpriamený postoj adaptovala naša chrbtica vytvorením dvojitej esovitej krivky v predozadnej rovine. Skladá sa z lordózy (zakrivenie smerom dopredu), ktorá sa nachádza v oblasti krčnej a krížovej chrbtice a z kyfózy (zakrivenie smerom dozadu), ktorá sa nachádza v oblasti hrudnej chrbtice. Držanie tela je vytvárané špecifikami kostného skeletu, väzivových štruktúr, svalov, ako aj sklonom panvy. Držanie tela je ako momentálny obraz súhry týchto faktorov a môže byť značne ovplyvnené aktuálnym emocionálnym rozpoložením jedinca. Najčastejším chybným držaním je kyfotické držanie tela, pričom sa vytvára veľkooblúkové zakrivenie smerom dozadu presahujúce fyziologické rozmedzie hrudnej kyfózy. Zriedkavejšie sa vyskytuje aj tzv. plochý chrbát alebo zvýšená lordóza v oblasti bedrovej chrbtice. Chronické chybné držanie tela (hlavne kyfotické držanie) môže mať za následok bolestivé stavy ako aj fixovanie kyfotického postavenia chrbtice. Cieľom liečby je posilniť svalstvo trupu a vytvoriť sebareflexiu aby sa pacient naučil vedome dbať na správne držanie tela. Liečba prebieha v prvom rade fyzioterapiou, spravidla nie sú potrebné ďalšie terapeutické metódy.
Skolióza sa definuje ako akákoľvek trojrozmerná deformita chrbtice akejkoľvek etiológie a lokalizácie na chrbtici. Výskyt skolióz v populácii je od 1-3 %, pričom sa vyznačuje variabilitou v rôznych vekových skupinách. Príčina môže byť známa (napr. neurogénna, vrodená, poúrazová, reumatoidná atď.), alebo nezistená, tzv. idiopatická. Môže sa vyskytovať v oblasti krčnej, hrudnej aj bedrovej chrbtice, pričom najčastejšie sú skoliotické krivky v oblasti hrudných stavcov.
Diagnostický postup sa skladá z ortopedického vyšetrenia a z röntgenovej snímky, na základe ktorej sa meria uhol zakrivenia, zisťuje presná lokalizácia krivky, vylučujú sa vrodené deformity stavcov a zisťujú sa ďalšie špecifikácie skoliotickej krivky. Liečba môže byť konzervatívna, tj. neoperačná a chirurgická, pričom jednotlivé liečebné metódy indikujeme individuálne podľa veku pacienta, príčiny, typu a veľkosti krivky. Zjednodušene môžeme povedať, že krivky so zakrivením do 10° nepovažujeme za skoliózy a potrebujú len sledovanie. U pacientov s krivkami veľkosti 10-20° odporúčame väčšinou len fyzioterapiu a v pravidelných časových intervaloch ich röntgenologicky sledujeme. Krivky ktoré sú väčšie ako 20° potrebujú zväčša okrem fyzioterapie aj liečbu ortetickú, tj. liečbu korzetom. Od veľkosti krivky 40-45° treba už uvažovať o operačnej liečbe, aby sa predišlo neskorým následkom ako sú bolestivé artrózy medzistavcových kĺbov, zhoršenie kriviek v dospelosti a v ťažkých prípadoch aj poruchy pľúcnej funkcie.
Webové stránky vytvorili Web Management