Vrodené vady kolena a jabĺčka sú v porovnaní s vrodenými vadami bedrového kĺbu a nohy oveľa zriedkavejšie. Medzi ne sa zaraďuje napr. vrodená luxácia kolena, diskoidný meniskus, vrodené anomálie jabĺčka, atď.
Vrodená dislokácia kolena sa vyskytuje omnoho častejšie u detí so syndromálnym ochorením a v rámci komplexných postihnutí pohybového aparátu ako solitérne u inak zdravých detí. Zahŕňa tak ľahšie stavy s ľahkým „prehnutím“ kolena dozadu so zachovanou schopnosťou ohýbať kolená do určitej miery ako aj ťažké dislokácie, pri ktorých ohnutie kolena možné nie je a koleno je kontraktné v dozadu prehnutej polohe (tzv. hyperextenzia). Choroba sa diagnostikuje klinickým vyšetrením a potvrdzuje sa röntgenologicky. Liečba sa začína prakticky hneď po pôrode, a iniciálne spočíva v konzervatívnej terapii v zmysle fyzioterapie a polohovania v sadrových dlahách. Pri neúspechu konzervatívnej liečby resp. u pacientov s ťažkým stupňom dislokácie nasleduje operačná liečba, pri ktorej sa uvoľňuje a rekonštruuje skrátený štvorhlavý sval stehna a kĺbové puzdro, a reponuje sa kolenný kĺb do anatomickej polohy. Operácia sa vykonáva vo veku okolo 6 mesiacov života novorodenca. Po operačnej liečbe nasleduje doliečenie ortézami aby sa vytvorili vhodné podmienky na stabilizáciu kolena, keď sa dieťa postaví a začne chodiť.
Choroby z preťaženia sú jedny z najčastejších príčin ťažkostí v oblasti kolena, prejavujúce sa hlavne v adolescentnom veku. Najčastejšie ich pozorujeme u detí ktoré sú športovo aktívne, pravidelne trénujú hlavne disciplíny kde sú časté skoky a zmeny rýchlosti a smeru. Najčastejšie sa vyskytuje tzv. Morbus Osgood - Schlatter, kde je preťažením postihnutý dolný úpon väzu štvorhlavého svalu, lokalizovaný pod kolenným kĺbom na prednej hrane predkolenia. Počas chronického preťažovania štvorhlavého svalu a jeho väzu dôjde k lokálnej iritácii s poruchou prekrvenia kosti na mieste úponu a niekedy až k odlúpeniu kostného úponu z lôžka. Choroba sa prejavuje typickými bolesťami v mieste úponu po záťaži, ktoré môžu byť sprevádzané lokálnym opuchom. Diagnózu nám potvrdí röntgen, kde sa zobrazujú kostné zmeny v oblasti úponu, doplňujúce metódy ako ultrazvuk alebo magnetická rezonancia nám zobrazia zmeny v štruktúre väzu a opuchy. Liečba je spravidla neoperačná, v akútnej fáze odporúčame vyhýbať sa preťažovaniu, skokom a celkovo športu, ďalej odporúčame fyzioterapiu a medikamentóznu liečbu na zníženie bolesti a lokálnej „zápalovej“ reakcie. V prípade akútnych bolestí môžeme nasadiť terapiu ortetickými pomôckami/dlahami na zabránenie nadmerného ohýbania a preťažovania kolenného kĺbu. Operačná liečba je len veľmi zriedkavo potrebná, hlavne pri stavoch s odlúpením väčšieho fragmentu kostného úponu. Prognóza je dobrá, po ukončení rastu teda v mladom dospelom veku symptómy vymiznú.
Webové stránky vytvorili Web Management